Od malička športovec telom aj dušou. Behať som začal s otcom v lesoch v Karlovej Vsi, keď som mal 6 rokov. Postupne som si prešiel loptovými hrami až som v 15 rokoch zakotvil pri atletike. Najprv to boli najkratšie šprinty až po roku som sa začal špecializovať na 400m. Po pár úspechoch na dorasteneckých, juniorských a štafetových seniorských majstrovstvách Slovenska (moja úroveň nebola tak vysoká, to skôr súperov tak nízka…bohužiaľ) som sa v 25 rokoch začal zúčastňovať hobby behov. Zo začiatku to po šprintoch bolo celkom dosť trápenia a pár rokov prešľapovania na mieste. V 2011 som náhodou absolvoval svoj prvý triatlon (na požičanom bicykli) a od vtedy som silno závislý na tomto športe. Pre mňa je triatlon úžasné skĺbenie troch športov z ktorých mám všetky rovnako rád a aj moje výsledky to zväčša dokazujú. Nevyčnievam v žiadnom z nich, ale ani žiadny z nich nemôžem považovať za výraznejšiu slabinu. Keď prepálim bicykel, skončím horšie na behu a naopak :). Za sebou mám 2x Oravamana v half vzdialenosti, 2x otvorené majstrovstvá Chorvátska v strednom triatlone a Slovakmana 113 v Šamoríne. Najrýchlejší half som zatiaľ absolvoval v Poreči za 4:48. Určite to bol jeden z najkrajších športových zážitkov.  Ranné plávanie v mori pri východe slnka, náročnejšia a o to krajšia cyklistika s prevýšením 1000 m a úžasný beh popri mori s ideálnymi podmienkami. Pre mňa sú to zatiaľ dve najväčšie srdcovky…Oravaman a Poreč a pokiaľ to bude možné, rád si z týchto dvoch pretekov urobím každoročnú tradíciu, ktorú spájame v rodine aj s dovolenkou.

Čo sa týka športových cieľov, tak tam mám jasno. Triatlon je pre mňa životným štýlom, ktorý chcem žiť pokiaľ to moje telo dovolí. Nepatrím k športovcom, ktorí si chcú odškrtnúť výzvu v podobe Ironmana a potom hľadajú výzvy inde. Je to po čase strávenom s rodinou ten najlepší relax po náročnom dni v práci. Navyše manželka je tiež “triatlon positive”, takže aj za pomoci starých rodičov môžeme spoločne tráviť veľa času v bazéne, na bicykli a pri naberaní bežeckých kilometrov. Postupne sa k nám pridáva v bazéne aj syn Miško a o nejaký ten rôčik aj dcéra Terezka. Obidvaja úspešní detský Oravamani.

V roku 2016 plánujem Oravamana, Challenge Šamorín a v závere half v Poreči. Pomedzi to nejaké olympijské vzdialenosti na Slovensku. Ale ako som už spomenul, žiadne veľké ciele si nedávam. Hlavne sa týmto športom zabávať a ďalej sa stretávať s ľuďmi „narušenými“ rovnakým spôsobom ako som ja.