Behaniu som sa začala venovať v deviatich rokoch, keď ma mamina prihlásila na atletiku v Slávii UK. Postupne som sa začala špecializovať na beh na 400m, ale nepohrdla som ani kratšími šprintíkmi. Atletické tréningy mi priniesli okrem medailí aj kopec zážitkov, spoznala som veľa rovnako uletených ľudí a svojho životného partnera Michala. Po dvadsiatke som si voľné chvíle vypĺňala hobby behaním. Michal sa postupne začal zoznamovať s triatlonom a vďaka jeho nadšeniu som mala možnosť zažiť jedinečnú atmosféru pretekov Oravaman. Hneď som vedela, že ďalší rok tam chcem byť, ale už nie iba ako divák 🙂 Oravaman 2015 bol pre mňa tým najkrajším športovým zážitkom, ktorý by som dopriala každému športovému nadšencovi. A to aj napriek tomu, že moje plávanie v tom čase bolo čisto rekreačné, jediným mne známym štýlom boli prsia. Na cesťáčiku som poznala iba jeden prevod použiteľný na dunajskej hrádzi a ako dievča z roviny som kopce takmer vôbec nebehala.
Dnes už mám za sebou viacero krátkych triatlonových pretekov a tiež half IM na Challenge Šamorín. Dva roky trénujem plávanie a skamarátila som sa už aj s bicyklom určeným na stredné a dlhé triatlony. Nikdy som si nemyslela, že by som niečo takéto zvládla. Ale stačí len začať, nájsť si svoju cestu…..a už ťa to nepustí. Ani keď budeš mať takú svalovicu, že sa týždeň nebudeš vedieť postaviť zo stoličky a pri chodení po schodoch sa ti budú podlamovať kolená. Napriek tomu sa nebudeš vedieť dočkať ďalšieho preteku.
Do každých pretekov idem s úsmevom a úsmev je pre mňa charakteristický aj po dobehnutí. Pretekám pre radosť, rovnováhu, nie kvôli pohárom a medailám. Pretekám, aby som sa stretla so starými priateľmi a spoznala nových ľudí, ktorí sú podobne naladení ako ja.